A sme späť v seriáli na pokračovanie, v ktorom spolu s vami odhaľujeme v jednotlivých častiach národné nápoje sveta a ich príbehy. Poďte s nami prejsť z pohodlia vášho kresla pomyselnú mapu sveta a zapichnite správnu menovku obľúbeného nápoja, s ktorým je spätá určitá konkrétna krajina. Ak sa vám predchádzajúce časti páčili, tento článok je tu pre vás.
Švédsko
Nemôžeme si dovoliť vynechať túto krajinu z tzv. Vodkového pásu. A to z toho dôvodu, že je domovinou znamenitej vodky s kultovým dizajnom. Uhádnete? Máte pravdu, je to Absolut Vodka. Je jednou z celosvetovo najznámejších vodiek a treťou najpredávanejšou značkou predávajúcou alkoholické nápoje. Absolut Vodka je súčasný fenomén. Jej krstným otcom bol v roku 1879 Lars Olsson Smith prezývaný „kráľ Vodky“, mladý, vizionársky podnikateľ, ktorý v 14 rokoch (zatiaľ čo sa stále učil holiť) ovládal jednu tretinu produkcie vodky vo Švédsku. Jeho portrét zdobí každú fľašu Absolut vodky.
K jej znovuvzkrieseniu došlo v USA v roku 1979 na sté výročie, kedy bola uvedená na trh a jednalo sa o úspech prakticky cez noc. Zaujímavá je história legendárnej fľaše. Bola v tom náhoda. Gunnar Broman pracujúci v reklame raz pozeral cez jeden výklad starožitníctva v „Starom meste“ v Štokholme, keď uvidel starú fľašu na lieky používanú v 15 – 16.storočí, ktorá ho zaujala a inšpirovala k súčasnej nadčasovej podobe. Je proste odlišná, elegantná, zároveň jednoduchá a prirodzene veľmi švédska. Samozrejme sa ďalej vyvíja v prúde dnešných moderných trendov. S touto vodkou je mimochodom spojené meno Andyho Warhola, ktorý ju namaľoval.
Vodka je ľahká, číra, a čistá, neutrálna s jemnou hladkou chuťou s výraznými tónmi pšenice, po ktorej nasleduje náznak sušeného ovocia. Vyrába výlučne z prírodných surovín a na rozdiel od niektorých iných vodiek neobsahuje žiadny pridaný cukor. Je pre ňu typická tradícia „one source” – jeden zdroj. To znamená, že voda pochádza z jednej vlastnej studne, vyrába sa v pálenici pri mestečku Åhus v južnom Švédsku, pšenica pochádza z tamojších polí a unikátne fľaše sa vyrábajú v regionálnych sklárňach. Vyrába sa procesom kontinuálnej destilácie vysoko kvalitnej ozimnej pšenice. Produkt sa ďalej podrobuje štvorfázovej filtrácii, čo z neho robí jeden z najčistejších destilátov na celom svete. Švédi ju radi pijú samotnú vychladenú, ale čoraz viac sa stáva dobrým základom pre prípravu miešaných nápojov, na čo reaguje zavedením rady ochutených vodiek.
Maďarsko
Národný nápoj Maďarska je legendárny bylinný likér Zwack Unicum, ktorý je braný ako „hungaricum“. Je nezameniteľnej horkej chuti, ktorá sa získava z viac ako 40 rozličných bylín a korenín zo všetkých 5 kontinentov, ktoré podliehajú neustálej kontrole kvality. Viete odkiaľ? Veľká časť z nich pochádza zo Karpatskej kotliny, ale cenné ingrediencie sa získavajú aj z Austrálie, Maroka, Číny, Srí Lanky, Nigérie, Severnej a Južnej Ameriky alebo Indie. Jeho jedinečnou osobitosťou a prednosťou je, že je vyrobený výlučne z prírodných látok. Tento výnimočný bylinný likér vznikol a je vyrábaný už po 6 generácií podľa tajného, rodinného receptu.
Poznávacím znakom likéru je charakteristická fľaša v tvare guľatej destilačnej banky a logo so zlatým krížom na červenom pozadí. Po destilácii zreje niekoľko mesiacov vo veľkých dubových sudoch v rodinnom liehovare Zwackovcov v Budapešti. Vďaka obsahu prírodných liečivých bylín má priaznivé účinky na celý organizmus. Viete ako uzrel svetlo sveta samotný názov? Podľa rodinnej legendy v roku 1790 doktor Zwack, dvorný lekár na cisárskom dvore, za účelom liečby žalúdočných ťažkostí namiešal bylinný likér a prvýkrát ho ponúkol cisárovi Jozefovi II. Jeho majestát po degustácii poznamenal: „Das ist ein unicum!“ Netušia sa stal krstným otcom skvelého nápoja, ktorý ho prežil celé stáročia, pričom dodnes robí radosť Maďarom so svojou skvelou chuťou.
Taliansko
Grappa sa stala národným pokladom a pýchou Talianska až po niekoľkých storočiach, kedy bola považovaná za lacnú pijatiku pre nižšie vrstvy spoločnosti. Jedná sa o destilát talianskeho pôvodu z vína alebo matolíny, z hroznových výliskov, zvyškov po lisovaní vína (šupky, semienka, stonky). Obsah alkoholu sa spravidla pohybuje medzi 37,5 – 60 %. Keďže záleží na pôvode, mieste pestovania a teplote zrenia vína, chuť môže byť zakaždým iná. Meno má po meste Bassano del Grappa.
Grappou je možné nazvať iba destilát vyrábaný v krajine z miestnych surovín, takže sa jedná o ďalší regionálny nápoj spätý s pôvodom, ako napríklad koňak, alebo šampanské. Ako už bolo povedané, v stredovekej Európe grappu pili len prostí ľudia, ktorí si neboli schopní kúpiť víno. Vyrábali ju z výliskov, ktoré destilovali. Jednalo sa o nekvalitný nápoj, lebo ich destilačné možnosti boli na nízkej úrovni, ale chudobní roľníci si nič lepšie nemohli dovoliť. Stáročiami sa ale technologické možnosti zdokonalili a vďaka lepšej kvalite sa grappa ocitla na stoloch bohatých pánov a začala byť považovaná za vynikajúci digestív. Grappa sa pije po dobrom jedle z pohárov v tvare tulipánu, môžu to byť poháre na koňak alebo brandy. Určite sa nedáva do mrazničky, rôzne druhy grappy si žiadajú rôzne teploty. Čím je teplota vyššia, tým lepšie sa rozvinú jej aromatické vlastnosti, môžete ju teda pokojne piť aj pri izbovej teplote.
Slovensko
Prechádzku po národných baroch sveta zakončíme návratom na rodnú hrudu. Za náš národný alkoholický nápoj je označovaná borovička. Vyrába sa z borievky a obsah alkoholu v nej je 38-40%. Typická vôňa borievky a priesvitná farba podobná ginu je pre borovičku charakteristická. Borovička je pre Slovákov typická tak, ako je tequila pre Mexičanov. Pálenie borovičky sa začalo v 18. storočí v Spišskej Belej. Lahodnú chuť si najlepšie môžete vychutnať vtedy, keď je destilát čistý a vychladený. Ale neobíďme typicky slovenský štýl, ktorý znamená skutočný „boj ohňom“ a to obľúbené prekladanie borovičky s pivom. Ak je borovička vaším obľúbeným alkoholickým nápojom, nezabudnite to osláviť počas medzinárodného dňa borovičky, ktorým je 24. jún.
Určite ste už niekedy zachytili dilemu, či je borovička gin, keď je z borievok. Borovička svojou chuťou skutočne pripomína gin, proces jej výroby je však iný. Zatiaľ čo súčasťou borovičky je aj destilát z borievok, v prípade ginu ide o obilný destilát, ktorý sa len dodatočne obohacuje o borievkovú arómu, exotické koreniny a rastlinné zložky.
A teraz trocha recesie zo zdroja slovenských špecialít: „Pacho Matrtaj oznamuje. Onééé, do povedomia slovenského pospolitého ľudu sa dáva na známosť, že slovenskou národnou pálenkou tiež sa chce stať explozívna Frndžalica“. Nebojte sa, ukončíme to v serióznom duchu, aj keď ktovie? To, že borovička je stále jedinečným alkoholom Slovenska, je zohľadnené aj v zmluve o vstupe Slovenska do Európskej únie. Slovensko vyjednalo zápis chránených zemepisných označení a to: Slovenská borovička Juniperus, Liptovská borovička, Inovecká borovička a Spišská borovička. A to robí našu borovičku právom takou unikátnou. Slováci na zdravie.
Dúfame, že sme vám cez tento zrýchlený trip po svete a jeho jednotlivých národných nápojoch prehľadne ukázali v kocke časť neobjaveného univerza s jeho zaujímavosťami, históriou, ale aj legendami a získali ste tak väčší prehľad o nových možnostiach, ktoré sa vám rozšírili v nových chutiach iných štátov, ktoré ich overili za vás. Skúste ich národné poklady, keby nestáli za to, nemali by ich za svoje symboly.
